Na Západe sa zrodilo nové prenasledovanie kresťanov

29. března 2017

Redakční rozhovor s Vladimírem Palkem o rostoucí diskriminaci křesťanů v západní sekulární, hodnotově relativistické společnosti.



Doc. RNDr. Vladimír Palko, CSc. (* 20. 5. 1957, Bratislava) je slovenský vysokoškolský pedagog, politik. Bývalý poslanec Národní rady Slovenské republiky a bývalý ministr vnitra Slovenské republiky. Napsal knihy Boj o moc a tajná služba a Levy prichádzajú. Kniha Lvi přicházejí, která vyšla také v češtině, se podrobně zabývá  tématem našeho rozhovoru.

Naši spoluobčané, včetně věřících, kteří nečtou Zpravodaj CSI, nebo jiné podobné zdroje, mají jen velice malé povědomí o pronásledování křesťanů ve světě, ačkoliv nabylo globálních rozměrů. Téměř žádné informace pak nemají o tom, že se v posledních letech objevuje pronásledování křesťanů v těch „nejvzorovějších“ západních demokraciích. Jaké jsou zdroje tohoto jevu?

Vladimír Palko: Rozlíšme najprv prenasledovanie kresťanov krvavé od „soft“ prenasledovania v krajinách Západu. To prvé prebieha napríklad v komunistickej Číne alebo v Severnej Kórei, kde sa jedná o pokračovanie príbehu komunizmu, ktorý síce skončil v Rusku aj u nás, ale v Ázii pokračuje. Najmä však prebieha v moslimských krajinách, kde dochádza k prebudeniu radikálneho islamu. Médiá na Západe o ňom neinformujú, lebo im nezapadá do ich videnia sveta. Médiá sú skladbou svojich pracovníkov a majiteľov silne naľavo. V kresťanstve vidia filozofickú oporu starého utláčateľského sveta, ktorý chcú zmeniť. Preto im pohľad na kresťanstvo, ktoré nie je utláčateľské, ale utláčané, jednoducho nevyhovuje.

         Na rozdiel od prenasledovania kresťanov v komunizme či v islame, s ktorým sú dlhoročné historické skúsenosti, veľmi prekvapujúcim javom je nové „mäkké“ prenasledovanie kresťanov v rámci Západu. Prekvapujúcim preto, lebo pred dvadsiatimi rokmi by sme si ho nevedeli predstaviť. Veď aj mnohí kresťania za komunizmu emigrovali na Západ. Keď však analyzujeme tento jav zo širšieho historického hľadiska, až tak prekvapujúci nie je. Veď kresťanstvo bolo nesmierne prenasledované vo Francúzsku za Francúzskej revolúcie alebo za Parížskej komúny, v Španielsku počas občianskej vojny v 30. rokoch a protikresťanský marxizmus pochádza z Nemecka. Sovietsky komunizmus žil ako idea v srdciach mnohých ľudí na Západe. Keď začal sovietsky komunizmus počas destalinizácie strácať príťažlivosť, títo ľudia prešli od kremelského komunizmu, ktorý dával dôraz na ekonomiku, k neomarxizmu, ktorý robil revolúcie nie na ekonomickom poli, ale na poli kultúry v otázkach tzv. reprodukčných práv, oslabovania inštitúcie manželstva, zmeny sexuálnej morálky, atď.

Túto zmenu morálky aj dosiahli cestou hlásania nových „ľudských práv“. Keďže nová morálka protirečí biblickej morálke, kresťania s ňou nemôžu súhlasiť a tak sú obviňovaní, že sú proti ľudským právam. Tým sa otvára cesta k ich perzekúcii.   

Jedná se o jednotlivé excesy, nebo nese pronásledování křesťanů na Západě znaky systematické diskriminace?

VP:  Ešte pred 10-15 rokmi som mal pocit, že ide naozaj iba o excesy, že je to nedorozumenie, ktoré sa vysvetlí a že sa to nebude opakovať. Rok 2004 bol v mojom chápaní problému prelomový. Vo Švédsku prebiehal celé mesiace proces s pastorom Ake Greenom a pri konštituovaní novej Európskej komisie výbor Európskeho parlamentu odmietol kandidatúru talianskeho katolíckeho politika Rocca Buttiglioneho, ktorý zastával biblické názory na homosexualitu.

         Keď som v roku 2011 dopisoval knihu „Levy prichádzajú“, stále viac a viac som narážal na jednotlivé prípady a už som neváhal napísať, že na Západe sa zrodilo nové prenasledovanie kresťanov. Samozrejme zdôrazňujem, že sa nejedná o prenasledovanie tak silné a takého rozsahu, ako to bolo u nás za komunizmu.
Jaké jsou typické případy diskriminace?

VP: Najúčinnejším zdrojom prenasledovania sa stal homosexualizmus, ktorý dosiahol zavedenie inštitúcie registrovaného partnerstva, resp. manželstva osôb rovnakého pohlavia. Logicky sa objavili prípady sobášnych úradníkov, odmietajúcich uzatvárať takéto zväzky, čo neskôr viedlo až k strate zamestnania. Problém majú malí podnikatelia, ktorí sa nechcú podieľať na spoluorganizácii „svadobnej hostiny“, majitelia reštaurácií, kvetinárstiev, pekári a cukrári, fotografovia, atď. Niekedy to vedie k ruinujúcim súdnym procesom. Zdôrazňujem, že títo podnikatelia inak neodmietajú obslúžiť homosexuálov, len sa nechcú zúčastňovať na podpore niečoho, čo považujú za pokrivenie inštitúcie manželstva.

         Do problémov sa dostávajú sudcovia, ktorí majú rozhodovať o adopcii detí homosexuálnym párom, majitelia malých penziónov, ktorí sa držia pravidla, že spoločnú izbu prenajímajú iba zosobášeným párom opačného pohlavia, atď.

         Problémy majú učitelia na stredných školách alebo univerzitách, keď úplne normálne hlásajú biblickú morálku. Veľké firmy, ktoré si osvojili ideológiu homosexualizmu, niekedy diskriminujú pracovníkov, ktorí dávajú najavo svoje kresťanské názory na manželstvo, a podobne.

         Ďalším okruhom sú zdravotníci, ktorí sa zdráhajú spolupracovať na potrate alebo eutanázii. Kresťania ticho sa modliaci pri potratových klinikách môžu rátať s drakonickými trestami. Linda Gibbonsová bola vo väzení desať rokov. S nástupom genderovej teórie sa môžete dostať do ťažkostí, keď trváte na tom, že muži nemajú chodiť na dámske toalety.

         Osobitnou kapitolou je odstraňovanie náboženských symbolov, odstraňovanie krížov, zakazovanie nosenia krížikov na krku, atď. V tomto je podobnosť s komunizmom do očí bijúca.

Liší se situace křesťanů v tradičních Západních zemích ( např. Německo, Francie, V.Británie, Kanada, USA), které neprošly obdobím komunistické vlády od situace ve středoevropských zemích bývalého sovětského bloku? Pokud ano – jaké jsou podle Vás příčiny rozdílného stavu?

VP: Rozdiel je obrovský. Nás v postkomunistických krajinách to ešte nezasahuje, aj keď prvé lastovičky sa už ukazujú. Je to aj tým, že komunistické prenasledovanie je ešte v pamäti. Na strane druhej naše médiá zachovávajú úplné mlčanie o diskriminácii kresťanov na Západe. Zamlčiavajú to aj médiá na Západe, ale o najvykričanejších prípadoch sa hovorí. V roku 2014 prišiel o miesto riaditela spoločnosti Mozilla popredný informatik Brendan Eich. Stalo sa to na nátlak LGBT lobby, keďže Eich prispel finančnou čiastkou na kampaň za tradičné manželstvo pred referendom v Kalifornii v roku 2008 (mimochodom, Kalifornčania väčšinovo hlasovali za tradičné manželstvo). Eichovmu vynútenému odchodu z funkcie sa venovala aj CNN. Podobne  západné médiá aspoň spomenuli, keď sa na päť dní dostala do väzenia Kim Davisová z Kentucky za neochotu vydávať sobášne listy.Médiá u nás sú v tomto primitívne. O Kim Davisovej nehovorili ani potom, čo sa s ňou stretol pápež František.       Treba spomenúť dôležitú vec. Západné krajiny sa od seba odlišujú stupňom diskriminácie kresťanov. Situácia v anglosaských krajinách, teda v USA, v Kanade a v Británii sa mi javí značne horšia ako v kontinentálnej Európe, kde  ako keby zbytky katolíckej mentality dokázali tento proces brzdiť.

Jaká je situace v církvích – jsou ve svých postojích k takové diskriminaci jednotné a konzistentní?

VP:  Situácia nie je ružová. Len málo európskych katolíckych biskupov  situáciu otvorene pomenováva. Niektorí americkí biskupi však hovoria otvorene o prenasledovaní, napríklad arcibiskup Philadelphie Charles Chaput, nedávno zosnulý kardinál Francis George aj ďalší. Iní sú zase pasívni. Celkove je však „religious liberty“ teda náboženská sloboda, resp. jej ohrozenie, témou medzi americkými kresťanmi. Mnohí laici v Amerike berú ako hotovú vec, že toto prenasledovanie sa bude zhoršovať.

         Hlava anglických katolíkov arcibiskup Vincent Nichols sa pred pár rokmi vyjadril, že v Británii žiadne prenasedovanie nie je. Naopak, anglikánsky biskup pakistanského pôvodu Michael Nazir-Ali hovorí o marginalizácii a diskriminácii kresťanov ako o začiatku prenasledovania.

         Na Slovensku pred desiatimi rokmi kresťanskí demokrati urobili bezprecedentný krok pri preventívnej obhajobe náboženskej slobody. Boli vtedy vo vláde premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorá mala v programovom vyhlásení cieľ prijať zmluvy o výhrade vo svedomí. Jedna mala Slovenská republika prijať so Svätou Stolicou, druhú so slovenskými nekatolíckymi cirkvami. Keď  premiér Dzurinda odmietol plniť program vlády a nepredložil zmluvy na rokovanie vlády, traja kresťanskodemokratickí ministri na protest podali demisiu a konali sa predčasné voľby. Bol som jedným z tých troch. Vtedajšia generácia katolíckych biskupov vtedy ešte nevnímala problém ako vypuklý a náš krok spochybňovali. Dnes už zaznievajú iné hlasy. Pred pár týždňami košický arcibiskup Bernard Bober na púti v Šaštíne povedal, že nemôže mlčať, keď vidí ako narastá tlak na veriacich.

Jak se chovají v této situaci politické osobnosti a politické strany, které se hlásí ke křesťanství?

VP: Tzv. kresťanské strany problém neriešia, naopak, sú súčasťou problému. Za posledných 50 rokov prešli procesom dechristianizácie, keď sa ich politici oportunisticky zbavovali kresťanských princípov, aby si udržali voličov. Nepoznám žiadnu kresťanskú stranu v západnej Európe. Strany, ktoré majú v názve to „káčko“, si do značnej miery osvojili ľavicové názory na potraty, manželstvo, atď. Politici, ktorí sú členmi týchto strán a nechcú sa vzdať kresťanských princípov, sú v nich marginalizovaní. Liberálni kresťania likvidujú konzervatívnych kresťanov. V roku 2013 v Írsku predložila vláda premiéra Enda Kennyho zákon liberalizujúci potraty. Premiér Kenny je aj lídrom kresťanskej demokracie Fine Gael. Štyria poslanci a jedna ministerka z Fine Gael odmietli zákon podporiť. Všetci boli vylúčení zo strany a sú mimo politiky.

         V americkej Republikánskej strane možno nájsť zopár kresťanských bojovníkov, ktorá držia líniu. Sú to napríklad Rick Santorum, Mike Huckabee, Ted Cruz a možno aj terajší kandidát na viceprezidenta Mike Pence. Ich politický výtlak postačuje na to, aby sa stali senátormi alebo guvernérmi v nejakom konzervatívnejšom štáte. Nestačí to však na nomináciu na prezidenta.

Pronásledování křesťanů v západních sekulárních demokraciích má rostoucí tendenci. Co je třeba udělat, aby se tento trend podařilo zastavit a v lepším případě zvrátit?

VP: Myslím, že dôležitá je informovanosť. Kresťania si svoje postavenie ešte neuvedomujú. V Čechách a na Slovensku je málo informácií o tom, kam smeruje západná sekularizácia. A zase kresťania na Západe nevedia, že ich diskriminácia sa podobá tej našej z čias komunizmu, i keď my sme to mali ešte ťažšie. Kresťania by mali komunikovať naprieč celým Západom. Mali by si osvojiť určitú kultúru, ktorá bude pokojná, ale pevná, a bude kontrakultúrou voči nepriateľskej sekulárnej kultúre. Mám na mysli kultúru v širšom slova zmyslu, teda spôsob života v súkromí i na verejnosti.    

Že o těchto jevech neinformují mainstreamová média, není až tak překvapivé. Jsou pro zájemce o tuto problematiku dostupné nějaké zdroje informací?

VP: Už viac ako desaťročia robí obrovský kus práce kanadská stránka Life Site News. Je najlepším zdrojom informácií o dianí v Severnej Amerike. O Británii dobre informuje stránka Christian Concern. Je ich samozrejme viac, ale menujme aspoň tieto.

CSI CS – Julius Kahanec 

Váš komentář ke článku

Komentář byl úspěšně odeslán.

Komentář byl úspěšně odeslán, bude zobrazen po ověření administrátorem.